Tanec s mojím mužom

Milujem tancovať s mojím mužom.
Ale nešlo nám to od začiatku.
Obaja radi tancujeme, ale spolu…? Na začiatku to bola taká „mykanica“. Fakt.
On chcel viesť, ja som nevedela kam.
Ja som chcela inak, ani sama som nevedela ako.
On chcel viesť, no neudal tón.
Ja som chcela aby viedol, ale nevedela som mu nechať voľnosť.
Jeho štýl bol pre mňa neuchopiteľný.
Svoj som nepoznala.
Áno, bola to naozaj taká… mykanica.
Ale chceli sme tancovať.
A to spolu.
Aj spolu žiť.
A tak sme sa vzali.
A potom sme v osobnom živote začali žiť osobný rozvoj.
Odbaľovali sme vrstvy zranení ako šupky cibule, ktoré zakrývali našu podstatu.
Každý z nás liečil svoju časť príbehu, aby teda v tanci i v živote vznikol ten náš vysnívaný ,,balanc“.
Ja tie ženské témy a on tie mužské.
Áno, aj to bolelo.
Dosť.
A na tej ceste som našla i ženskú cyklickosť.
Zostala som očarená…ako to, že som o tom doteraz nevedela?
Veď cyklickosť, to nie je o bicykloch do kelu!
Čím viac som sa ponárala a zamilovávala do svojej ženskej cyklickej podstaty, a cez ňu do svojho ženstva, tým viac rástol môj muž do svojej mužskej sily.
Ženský a mužský element v našom vzťahu začal tancovať sám od seba.
A potom…zmenil sa nám i ten skutočný tanec.
A dnes to už je iný tanec.
Dnes je to ako vznášať sa a necítiť tiaž.
Zatvorím oči a letím…nechám sa unášať hudbou a jeho vedením…v odovzdaní. Dôverujem.
On cíti moju dôveru a moja ženskosť tancuje s jeho mužnosťou…
Dokážeme spolu tancovať hodiny…a rovnako rozprávať sa, prechádzať…byť spolu.
Dokážeme spolu žiť ako v tom tanci.
On vedie a ja sa nepýtam kam.
Ja mám intuíciu a on jej a dôveruje.
Letíme.