Cyklus stojatej vody a Dar zastavenia sa

Cyklus stojatej vody a dar zastavneia sa…
Jeseň minulého roku…
Cítila som zrazu, že som sa potrebovala zastaviť.
Nehýbať sa ďalej pracovne.
Nerobiť nové projekty, prednášky…

Vravím si, že to nie je v poriadku, takto nič nerobiť.
Veď sa to, Bože môj, ani nepatrí…len tak byť a čakať…na čo vlastne?

Pýtala som sa sama seba…až kým prišlo ku mne uvedomenie, že zastaviť sa, je dar.

Pochopila som vtedy, že mi život dáva jeden zo svojich darov.

Dar času, múdrosti, zrenia…

Je to čas, keď máme možnosť si premyslieť, čo a ako ďalej.

Pri zastavení sa máme možnosť dopriať si čas a priestor na to, aby sme na niektoré rozhodnutia dozreli.

A to je to, čo sa mi minulej jesene dialo.

A prišlo uvedomenie a s ním aj obraz.

Že i to zastavenie sa, nech boli jeho dôvody akékoľvek, že to je len fáza v mojom živote.

Akoby to bol jeden cyklus života.

Jeden úsek, jedna etapa.

A keďže milujem pohľad na svet ako na cyklické plynutie, dala som tomuto svojmu úseku života meno.

Cyklus stojatej vody.

Je ako jazero, kde je ,,iba“ stojatá voda.

Kde sa ,,nič“ nedeje. Žiaden prúd, čo by nás niekam niesol, žiaden tok, čo by prečistil tú stojatú jazernú vodu.

Alebo ako sud naplnený vodou postavený len tak v záhrade. Nič v ňom nie je. Iba voda.

Voda, ktorá ,,len tak“ stojí a môžeme ňou polievať napríklad, alebo si v nej opláchnuť ruky od hliny…a inak nič.

Ozaj? Ozaj nič?

Ba predsa!

Zmením uhol pohľadu a uvidím oveľa viac.

Nuž…pozriem sa na jazero znovu. Aj vnútorným zrakom. A uvidím…život plynie aj tu!!!

Aký zázrak, aké prekvapenie…dolu, v tom bahne na dne, sa práve liahnu žubrienky, práve tam klíči stonka lekna, aby čoskoro vyniesla nad hladinu nádherný kvet, práve tam žijú svoju lásku ryby…tam, v tej stojatej vode sa v každej minúte tvorí nový život…narodí sa z tej nehybnosti, ktorá je vlastne úplne ale úplne iba zdanlivá…lebo v skutočnosti je i v stojatom jazere rušný pohyb.

A čo ten sud s vodou v záhrade?

Poznáte ten zázrak? Naplníte doňho čistú vodu a pozriete tam o pár dní. A tam…ŽIVOT!

Pozriete doňno po tých pár dňoch a tam žijú žubrienky, všakovaké malé vodné živočíchy a to, čo všetko tam žije, čo my voľným okom nevidíme, tie mikroskopické bytosti, čo sa tam bez zastavenia hmýria a tancujú svoj tanec…to je toľko života…:-))

…všetko sa to tam hýbe a hmýri a tancuje v tom kolotoči života…

A smejem sa sama sebe…Ha-ha, vraj stojatá voda a vraj sa tam nič nedeje!!!

Ale deje a veľa!!!

Tam sa predsa rodí nový život!:-)

…a tak som našla odpoveď na moju vnútornú dilemu, či je to v poriadku, že som určitú dobu ,,nič“ nerobila, nepísala články, neprispievala obsahom…že som akosi vyčkávala, nevediac na čo a ani prečo…

Nuž…práve vtedy, v tom období, ked som navonok ,,nič“ nerobila, som pracovala vlastne veľmi veľa. Vo svojom vnútri, vo svojom vnútornom svete, kde sa rodil nový život.

V tom zastavení sa som ,,iba“ zrela ako víno a nekonečne veľa a fakt s vášňou som sa učila. Rozširovala si kvalifikáciu a veľa, veľa sa pri tom učila o sebe.

A tak, obdobie zastavenia sa mi prinieslo dar.

Dozrela som v mnohých smeroch a veľa som pochopila a tiež…objavila Cyklus stojatej vody:-))