Môj deň 3 môjho cyklu.
Bola som v záhradnom centre. Len tak sama. Kúpiť domov zelený kvet v črepe a popozerať, čo za nádheru farebnú to tam majú, a tiež plánovať, čo vysadím do mojej záhrady.
Obzerám nádherné kvety, dotýkam sa ich listov, opájam sa tou farebnosťou.
Vtom príde mladý pár, on a ona.
On: ,,Čo obzeráš?“
Ona: ,,Ale, obzerám tento krásny kvet. Vieš, ten istý, čo mám aj doma, ale už mi temer vyhynul. Ale neboj sa, ja ho ešte oživím…“
On sa usmeje a idú ďalej.
Ja stojím a dívam sa a náhle vnímam tú vnútornú žiaru tej mladej ženy. Práve sa dotkla archetypu ženy LIEČITEĽKY v sebe. Áno, my ženy ho v sebe máme.
A pochopila som, čo ma tam zavolalo. Moja vnútorná žena. A pocítila som úctu, obdiv a lásku k ženám všeobecne.
Žena.
To ona dá život. Príde, pohladí zem, dotkne sa jej svojou tvorivou rukou, vyseje semiačka, zahrnie hlinou, poleje vodou a vyrastú zelené lístky rastliniek. Prichádza a stará sa, polieva, olamuje uschnuté časti, kyprí pôdu, umožňuje životu rásť…vo veľkej záhrade či v malinkej zahradôčke rovno pod balkónom. Žena.
Vylieči. Vytvorí život. Nový život. A nielen ten v záhradke.
Všade, kde je to možné, vytvára život.
Žena.
Vytvorí život. Nový život…pre ženskú lásku a tvorivosť nič nie je nemožné, nech vám to ktokoľvek vraví…a cítim šťastie, že som žena…a viem, ako veľmi mi v živote k tomuto šťastiu pomohli iné ženy a ich príbehy…
A tak kráčam ďalej, obdivujúc kvetinky a rastlinky a zastavujem sa, privoniavam, voľkám si v ženskej energii…som doma, v mojom ženskom tele, so svojou ženskou dušou…