Tri ženy a šijací stroj

Spomienka ma dnes zaviedla k tomuto príbehu.

Šila som závesy. A spodná niť sa mi ťahá a zamotáva a vrchná sa rovno trhá. Poznáte to? Tak veľmi to chcete dokončiť a ono sa to kazíííí.

Volám mame, lebo ona so šijacím strojom vyrastala a doteraz je to jej miláčik. ,,Prevleč niť, podvleč, navleč opačne“…,,Mami, nejde to“. Mama na druhej strane republiky, stroj nejde. No nič. Závesy chcem mať na okne.

Volám mojej dospelej dcére. Dcéra miluje šitie a v rodine je na to odborník. Má stroje rovno štyri a zručnosť mechanika po babičke-mojej mame. ,,Mojka, nešije mi dobre stroj.“ Býva blízko, nuž tá rovno dobehne.

,,Mami, ukáž, idem k stroju.“ Joj, ako milujem túto vetu. Vstávam, uvoľňujem jej miesto pri stroji, oprášim miliardy malých potrhaných nitiek a ona sa do toho pustí. Rozloží si náradie. Áno, priniesla si náradie! Odloží kryt, stroj naolejuje, vymení cievku za originálnu, prevlečie niť a …,,Mami, hotovo. Daj záves, trošku sa poteším.“ A zašije celú jednu stranu. Fascinovaná sa dívam na jej šikovné štíhle prsty, ako rýchlo behajú, ako presne a rýchlo urobia, čo treba a stroj ideeee.

Vstáva, prehodíme pár slov, v ktorých si povieme veľa, slová plynú rýchlo a povieme si veľa aj bez slov. Z mimiky vieme vyčítať celé vety. Máme zladené svoje cykly, a tak ovulačná fáza beží u oboch. Síce u každej trochu inak, ale o tom vzácnom inokedy. Nuž a práve v tejto fáze sa ženy tak radi rozprávajú.

,,Papa mami.“ Objímeme sa a odprevádzam ju, dívam sa za ňou, ako slobodne kráča do svojho domova, ako ide naspäť do svojho života. Už má svoju rodinu, tak si žije svoju časť svojho príbehu. Slobodná a milovaná. Uvedomujem si, že dospelé deti ľúbime tak nejak ,,na diaľku“. A že je to tak v poriadku.

Stojím za ňou. Dospelá mama dospelej dcéry.

Uvedomujem si na tom príbehu, že som ťa, prepáč, nepoužila, všemúdry Google. Určite tam máš návod, ako ,,toto“ opraviť. Ďakujem, že si, keď ťa potrebujem, ale teraz nie. Teraz som volala radšej mame a dcére.

Múdrosť, ktorú si ženy v jednom rode odovzdávajú, môže byť aj o tom, ako opraviť stroj. Medzi nami, ženami jedného rodu, sa vinú nitky. Sme tými nitkami poprepájané. Nie len tými strojovými, ale aj tými pokrvnými.

Moja mama, ja a dcéra…láska tečie aj cez nitky a látky a cez kolieska šijacieho stroja. Všetky tri šijeme, hoci sme každá iná. Je to taká naša zošívaná rodová ženská láska.